Diabetes mellitus

Diabetes mellitus je chronické metabolické ochorenie charakterizované poruchou homeostázy glukózy. Pred pár desiatkami rokov sa toto ochorenie vyskytovalo relatívne zriedka, dnes sa však pre značnú zmenu životného štýlu ocitá na top rebríčku civilizačných chorôb ľudstva.

Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že v súčasnosti diabetom trpí takmer 346 miliónov ľudí a incidencia každým rokom stúpa nielen v dospelej populácie, ale čoraz častejšie i u detí a adolescentov.

D-Glukóza Glukóza má v organizme nezastupiteľné miesto. Je základným a najrýchlejším zdrojom energie. Jej metabolizmus v organizme podlieha prísnej regulácii. Hladina glukózy v krvi sa udržuje vo veľmi úzkom rozmedzí, podieľa sa na tom hlavne inzulín a glukagón.

Inzulín je proteín, ktorý sa syntetizuje v tzv. beta bunkách pankreasu. Z ß buniek sa uvoľňuje pri zvýšení hladiny glukózy v krvi . Následne umožňuje vstup glukózy do buniek a jej metabolizáciu. Jeho pôsobením sa znižuje hladina glukózy v krvi.

Inzulín ovplyvňuje nielen metabolizmus glukózy, ale tiež zvyšuje syntézu glykogénu, proteínov či nukleových kyselín.

Glukagón je produkovaný alfa bunkami pankreasu. Jeho účinok sa prejaví zvýšením hladiny glukózy v krvi.

Cukr Základnou charakteristikou diabetu je hyperglykémia, zapríčinená nedostatočným účinkom inzulínu pri jeho absolútnom alebo relatívnom nedostatku. Nedostatok inzulínu spôsobí poruchy metabolizmu cukrov, tukov, bielkovín a výrazne naruší celé vnútorné prostredie organizmu.

Diagnostika DM vychádza zo stanovenia hyperglykémie (zvýšenie hladiny glukózy v krvi), a to nielen nalačno ale i postprandiálne, pretože organizmus nie je schopný udržať hladinu glukózy v rozpätí normálnych hodnôt, a z klinických známok typických pre toto ochorenie – smäd, polyuria, polydipsia. Ďalej možno zmieniť celkovú únavu, kazivosť chrupu, vyššiu vnímavosť k infektom, niekedy sa dostavuje zhoršená chuť k jedlu i celkový hmotnostný úbytok ( u dlhšie trvajúceho nediagnostikovaného DM ) a zvýšené riziko neskorších komplikácii.

Podľa WHO klasifikácie sa rozlišuje:

Diabetes mellitus typu 1
Diabetes mellitus typu 2
Ostatné špecifické typy diabetu
Gestačný diabetes mellitus
Hraničné poruchy glukózovej homeostázy

Diabetes mellitus typu 1

Diabetes mellitus typu 1 je autoimunitne podmienené ochorenie. Príčinou je autoimunitná deštrukcia ß buniek pankreasu. Nedostatok inzulínu je absolútny, jeho koncentrácia je veľmi nízka až nulová.

Ochorenie sa prejaví najčastejšie už v detstve či v puberte a pacienti sú odkázaní na pravidelné podávanie inzulínu

Inzulín sa aplikuje striekačkami alebo inz. perami subkutanne do brucha, stehna alebo ramena

Existuje predpoklad, ktorý poukazuje na koreláciu vzniku DM 1.typu a niektorými faktormi prostredia. Ide predovšetkým o skorý príjem kravského mlieka, resp. kratšiu dobu kojenia a vírové infekcie. Tieto dva faktory sa môžu podieľať na autoimunitnej reakcii namierenej proti ß bunkám u geneticky predisponovaného jedinca.

Diabetes mellitus typu 2

Diabetes mellitus 2.typu sa vyznačuje relatívnym nedostatkom inzulínu. Nedostatok inzulínu spôsobí nedostatočné využite glukózy bunkami, čo sa prejaví zvýšením hladiny tohto cukru v krvi.

DM 2. typu vzniká ako kombinácia porušenej sekrécie a nedostatočného pôsobenia inzulínu na cieľové bunky, hovoríme o tzv. inzulínovej rezistencii (IR).

Najväčšími rizikovými faktormi cukrovky 2. stupňa je nadváha a obezita

Na rozdiel od DM 1.typu sa DM 2.typu vyskytuje predovšetkým u dospelých. Postihuje najmä osoby s nadváhou či obezitou.

Ostatné špecifické typy diabetu

Do tejto skupiny patrí tzv. sekundárny diabetes, ktorý sa rozvíja pri postihnutí časti pankreasu s vonkajším vylučovaním a pri endokrinopatiách (glukagonom, Cushingova choroba, ochorenia štítnej žľazy, atď.)

Gestačný diabetes

Těhotenství Jedná sa o poruchu tolerancie glukózy, ktorá sa rozvinie a prvýkrát je u ženy diagnostikovaná až počas tehotenstva. Gestačný diabetes diagnostikujeme na základe pozitívneho výsledku screeningového testu na potvrdenie alebo vylúčenie gestačnej poruchy glukózového metabolizmu v 24. až 28. týždni tehotenstva.

V druhej polovici tehotenstva hormóny placenty, hlavne ľudský placentárny laktogen a progesterón navodia zmeny metabolických procesov, ktoré vedú k rozvoji cukrovky.

Tento typ diabetu sa objavuje asi u 3-5% žien počas tehotenstva, zvýšené riziko je u žien nad 30 rokov, s obezitou či rodinnou predispozíciou.

Metabolizmus glukózy

Glukóza sa po vstupe do bunky zapojuje do glykolýzy a ďalej sa oxidatívne alebo neoxidatívne spracováva.

Kapacita ciest spracovania glukózy má svoj prah, prebytočné množstvo glukózy sa uskladňuje do zásob a pri dlhom navyšovaní vedie k vzostupu telesnej hmotnosti.

Dlhodobé prekračovanie plazmatické koncentrácie glukózy vedie k trvalým patologickým zmenám

Ak hladina glukózy dlhodobo prekračuje svoje optimálne plazmatické koncentrácie, spôsobuje zmeny, ktoré na organizmus negatívne pôsobia a vedú k patologickým zmenám. Hovoríme o tzv. glukotoxicite. Glukóza je zapojená do množstva metabolických dráh. Keď sa prevýši kapacita pre organizmus výhodnou cestou glukózu spracovať, dôjde k spracovaniu glukózy v alternatívnych pochodoch – polyolová cesta. Okrem toho samotná glukóza v nadlimitných koncentráciách indukuje niektoré reakcie, ktoré začnú prebiehať viac intenzívne – neenzýmová glykácia.

Postupne sa začne rozvíjať bludný kruh, kde hyperglykémia vedie k zmenám v metabolizme, ktoré spôsobia poškodenie tkanív a orgánov a vyústia do chronických komplikácii diabetu. Chronické komplikácie diabetu majú pre postihnutého najväčšie negatívne dôsledky, pretože cukrovka nebolí, avšak o to silnejšie pôsobí ako tichý zabijak.

Chronické komplikácie diabetu

Chronické komplikácie diabetu sú tým, k čomu skôr či neskôr dospeje každý nekompenzovaný diabetik. Hyperglykémia spôsobuje glykáciu proteínov. Ide o spontánny neenzýmový dej, kedy proteíny viažu glukózu alebo iné sacharidy prostredníctvom voľných aminoskupín, najmä lysinu. Glukóza sa viaže na proteín za vzniku labilného aldiminu, ktorý sa spontánne mení Amadoriho prešmykom na ketoamin.

Neenzýmová glykácia prebieha všade tam, kde sa glukóza dostane do styku s proteínmi. Môže to byť intra, extraceluárne. Po väzbe glukózy na proteíny dôjde k chemickým a fyzikálnym zmenám proteínov. Môže sa zmeniť odolnosť proteínov k účinku proteáz, môže dôjsť k zmenám ich stability, biologického poločasu, v konečnom dôsledku sa menia vlastnosti tkanív. Takto glykáciou zmenené proteíny ( ďalej AGE ) sa viažu na špecifické receptory, tzv. RAGE, ktoré sa vyskytujú na povrchu rôznych buniek- endotelie, makrofágy, a i.

Väzba AGE na RAGE bunky aktivuje a spôsobí uvoľnenie rôznych pôsobkov z rodiny cytokínov, hlavne IL 1, IL 6, TNF α. Tie zasahujú do rôznych bunkových interakcií, ovplyvňujú fibroblasty, zvyšujú expresiu niektorých rastových faktorov, ktoré ovplyvňujú tvorbu medzibunkovej hmoty, proliferáciu kapilár, atď.

Najčastejšími neskorými komplikáciami diabetu sú:

Diabetická nefropatia
Diabetická retinopatia
Diabetická neuropatia
Diabetická mikro a makroangiopatia
Diabetická noha

Komplikácie diabetu zasahujú do rôznych medicínskych oborov, preto by liečbe diabetika mala mať interdisciplinárny prístup. K liečbe musí zodpovedne pristupovať aj sám pacient. Pretože samotná zmena životného štýlu má zásadný vplyv na prevenciu DM 2.typu. Epidemiologické štúdie ukázali, že prevalencia diabetu a jeho neskorých komplikácií v celom svete stúpa úmerne so zvyšujúcou sa spotrebou saturovaných tukov, transmastných kyselín a s nárastom obezity. Naopak príjem potravín s nižším glykemickým indexom, vyšším príjmom polynenasýtených mastných kyselín a vyšším obsahom vlákniny vedie k zníženiu výskytu DM 2.typu.

Obilná vláknina znižuje výskyt diabetu až o 60 %

Veľmi zaujímavé sú štúdie zaoberajúce sa príjmom orechov vo vzťahu k diabetu ( Hu et al., 2001). Orechy obsahujú veľké množstvo polynenasýtených mastných kyselín. Bolo zaznamenané, že príjem orechov znižuje riziko vzniku diabetu až o 30 %. Tiež obilná vláknina znižuje výskyt diabetu až o 60 %.

Rozsiahle experimentálne štúdie zaoberajúce sa vplyvom kávy na metabolické poruchy spojené s diabetom svedčia o jej pozitívnom účinku, avšak je potrebné brať v úvahu množstvo a zpôsob prípravy.

Uvádza sa, že konzumácia kávy môže znižovať výskyt DM 2.typu, a to tým, že zvyšuje aktivitu antioxidačných enzýmov a zlepšuje senzitivitu tkanív k účinku inzulínu.

Konzumácia kávy môže znižovať výskyt DM 2.typu

Pred pár rokmi prevažoval názor, že príjem bielkovín nemá vplyv na rozvoj DM 2.typu, avšak nemecké štúdie doložili, že vznik DM 2. typu sa zvyšuje pri príjme sekundárne upraveného mäsa ( pašteky, udeniny,..)

Na znížení rozvoja DM 2.typu a jeho komplikácií sa rovnako podieľa i fyzická námaha, ktorá v konečnom dôsledku znižuje inzulínovú rezistenciu. Pracovná záťaž, pravidelná chôdza a šport vo voľnom čase vedú k poklesu rizika DM až o 35%.

Štúdie u pacientov s DM 2.typu jednoznačne preukázali prínos režimových opatrení v ďalšom vývoji toho ochorenia. Zdravý spôsob života so správnymi diétnymi zvyklosťami, redukciou hmotnosti a zanechanie sedavého spôsobu života sú preto najlepšou prevenciou diabetu a zároveň i účinným nefarmakologickým liečebným postupom.